– తాత్పర్యం //
(ద్రోణపర్వంలో అర్జునుడు రాత్రిపూట కలలో శివుని దర్శించుకుని, పాశుపతాస్త్రాన్ని పొందిన తర్వాత, వ్యాసమహర్షి అర్జునుని వద్దకు వచ్చి అతడు దర్శించిన ఆ దేవుడు సాక్షాత్తు సృష్టికర్త, సర్వలోకేశ్వరుడైన శంకరుడే అని వివరిస్తూ చేసిన స్తుతి ఇది. ఈ స్తుతిని పఠించడం వల్ల మనుష్యులలోని భయం తొలగుతుంది, కార్యసిద్ధి కలుగుతుంది మరియు సాక్షాత్తు మహాదేవుని రక్షణ లభిస్తుంది.)
వ్యాస ఉవాచ |
ప్రజాపతీనాం ప్రథమం తేజసాం పురుషం ప్రభుమ్ |
భువనం భూర్భువం దేవం సర్వలోకేశ్వరం ప్రభుమ్ ||
ప్రజాపతులందరిలో మొదటివాడైన (ప్రజాపతీనాం ప్రథమం), తేజోమయుడైన పురుషుని (తేజసాం పురుషం), ప్రభువును, భూలోక-అంతరిక్ష లోకములకు దేవతను (భూర్భువం దేవం), సర్వలోకములకు ఈశ్వరుడైన ఆ ప్రభువును…
ఈశానం వరదం పార్థ దృష్టవానసి శంకరమ్ |
తం గచ్ఛ శరణం దేవం వరదం భువనేశ్వరమ్ ||
…పాలకుని (ఈశానం), వరములిచ్చే శంకరుని (వరదం శంకరమ్), ఓ పార్థా! నీవు దర్శించావు (దృష్టవానసి). వరప్రదాత, భువనేశ్వరుడైన ఆ దేవునినే (తం దేవం) నీవు శరణు వేడుము (గచ్ఛ శరణమ్).
మహాదేవం మహాత్మానమీశానం జటిలం శివమ్ |
త్ర్యక్షం మహాభుజం రుద్రం శిఖినం చీరవాససమ్ ||
మహాదేవుని, మహాత్ముని, ఈశానుని, జటాజూటధారియైన శివుని (జటిలం శివమ్), ముక్కంటిని (త్ర్యక్షం), అజానుబాహువును (మహాభుజం), రుద్రుని, నెమలి పింఛము వంటి శిఖ కలవానిని (శిఖినం) మరియు నార చీరలు ధరించిన వానిని (చీరవాససమ్)…
మహాదేవం హరం స్థాణుం వరదం భువనేశ్వరమ్ |
జగత్ప్రధానమధికం జగత్ప్రీతమధీశ్వరమ్ ||
మహాదేవుని, దుఃఖహరుడైన హరుని, స్థిరమైన స్థాణువును, వరప్రదాతను, భువనేశ్వరుని, జగత్తుకు ప్రధానమైన వానిని (జగత్ప్రధానం), అందరికంటే అధికుని, జగత్తుపై ప్రీతి కలవానిని మరియు అధీశ్వరుని (శరణు వేడుము).
జగద్యోనిం జగద్ద్వీపం జయినం జగతో గతిమ్ |
విశ్వాత్మానాం విశ్వసృజం విశ్వమూర్తిం యశస్వినమ్ ||
జగత్తుకు జన్మస్థానమైన వానిని (జగద్యోనిం), సంసారంలో ద్వీపం వంటి వానిని (జగద్ద్వీపం), సర్వవిజేతను (జయినం), జగత్తుకు గతియైన వానిని, విశ్వానికి ఆత్మయైన వానిని (విశ్వాత్మానాం), విశ్వసృష్టికర్తను, విశ్వమూర్తిని మరియు యశస్సు కలవానిని (శరణు వేడుము).
విశ్వేశ్వరం విశ్వనరం కర్మణామీశ్వరం ప్రభుమ్ |
శంభుం స్వయంభుం భూతేశం భూతభవ్యభవోద్భవమ్ ||
విశ్వానికి ఈశ్వరుని, విశ్వమంతా వ్యాపించిన పురుషుని (విశ్వనరం), కర్మలకు ప్రభువైన వానిని, శంభుని, తనకు తానుగా ఉద్భవించిన స్వయంభూవును, ప్రాణుల ప్రభువును (భూతేశం), భూత-భవిష్యత్-వర్తమాన కాలాలకు మూలమైన వానిని (భూతభవ్యభవోద్భవమ్)…
యోగం యోగేశ్వరం సర్వం సర్వలోకేశ్వరేశ్వరమ్ |
సర్వశ్రేష్ఠం జగచ్ఛ్రేష్ఠం వరిష్ఠం పరమేష్ఠినమ్ ||
యోగ స్వరూపుని, యోగేశ్వరుని, సర్వస్వమైన వానిని (సర్వం), సర్వలోకేశ్వరులకే ఈశ్వరుని, అందరికంటే శ్రేష్ఠుని, జగత్తులో గొప్పవానిని (జగచ్ఛ్రేష్ఠం), అత్యంత వరిష్ఠుని మరియు పరమపదమున ఉండే పరమేష్ఠిని (శరణు వేడుము).
లోకత్రయవిధాతారమేకం లోకత్రయాశ్రయమ్ |
సుదుర్జయం జగన్నాథం జన్మమృత్యుజరాతిగమ్ ||
ముల్లోకాలను సృష్టించిన వానిని (లోకత్రయవిధాతారం), ముల్లోకాలకు ఏకైక ఆధారమైన వానిని (లోకత్రయాశ్రయమ్), జయించడానికి వీలుకాని వానిని (సుదుర్జయం), జగన్నాథుని, పుట్టుక-మరణము-ముసలితనములను దాటిన వానిని (జన్మమృత్యుజరాతిగమ్)…
జ్ఞానాత్మానం జ్ఞానగమ్యం జ్ఞానశ్రేష్ఠం సుదుర్విదమ్ |
దాతారం చైవ భక్తానాం ప్రసాదవిహితాన్ వరాన్ ||
జ్ఞానమే స్వరూపముగా కలవానిని (జ్ఞానాత్మానం), జ్ఞానము చేత పొందదగిన వానిని, జ్ఞానము కలిగిన వారిలో శ్రేష్ఠుని, తెలుసుకోవడానికి కష్టమైన వానిని (సుదుర్విదమ్) మరియు తన భక్తులకు అనుగ్రహముతో వరములను ఇచ్చే వానిని (శరణు వేడుము).
తస్య పారిషదా దివ్యా రూపైర్నానావిధైర్విభోః |
వామనా జటిలా ముండా హ్రస్వగ్రీవా మహోదరాః ||
ఆ విభుడైన శివుని పరివారము (పారిషదా) దివ్యమైనది, వారు నానావిధ రూపములతో (రూపైర్నానావిధైః) ఉంటారు. కొందరు పొట్టివారు (వామనా), జటలు కలవారు, గుండు ధరించినవారు (ముండా), పొట్టి మెడలు కలవారు (హ్రస్వగ్రీవా) మరియు పెద్ద పొట్టలు కలవారు (మహోదరాః) ఆ స్వామిని కొలుస్తుంటారు.
మహాకాయా మహోత్సాహా మహాకర్ణాస్తథాపరే |
అననైర్వికృతైః పాదైః పార్థ వేషైశ్చ వైకృతైః ||
విశాలమైన దేహము కలవారు (మహాకాయా), మిక్కిలి ఉత్సాహవంతులు (మహోత్సాహా), అట్లే పెద్ద చెవులు కలవారు (మహాకర్ణాః), వికృతమైన ముఖములు కలవారు (ఆననైర్వికృతైః), వింతైన పాదములు కలవారు (పాదైః), మరియు ఓ పార్థా! వికారమైన వేషములు (వేషైశ్చ వైకృతైః) ధరించిన ఆ ప్రమథ గణాలచే…
ఈదృశైః స మహాదేవః పూజ్యమానో మహేశ్వరః |
స శివస్తాత తేజస్వీ ప్రసాదాద్యాతి తే'గ్రతః ||
…అటువంటి వారిచే పూజింపబడుతున్నవాడు (పూజ్యమానః) ఆ మహాదేవుడు, మహేశ్వరుడు. ఓ తాతా (ప్రియమైన అర్జునా)! ఆ శివుడు, తేజోవంతుడు (తేజస్వీ) నీపై గల అనుగ్రహం వల్లనే (ప్రసాదాత్) నీకు ముందుగా (తే అగ్రతః) వెళ్ళుచున్నాడు.
తస్మిన్ ఘోరే సదా పార్థ సంగ్రామే లోమహర్షణే |
ద్రౌణికర్ణకృపైర్గుప్తాం మహేష్వాసైః ప్రహారిభిః ||
ఓ పార్థా! భయంకరమైనది (ఘోరే), ఎల్లప్పుడూ రోమాంచితమైనది (లోమహర్షణే) అయిన ఆ యుద్ధంలో (సంగ్రామే), అశ్వత్థామ, కర్ణుడు మరియు కృపాచార్యులచే (ద్రౌణికర్ణకృపైః) రక్షింపబడుతున్న (గుప్తామ్), గొప్ప విలుకాండ్రు (మహేష్వాసైః) మరియు ప్రహరించువారు (ప్రహారిభిః) గల ఆ సేనను…
కస్తాం సేనాం తదా పార్థ మనసాపి ప్రధర్షయేత్ |
ఋతే దేవాన్మహేష్వాసాద్బహురూపాన్మహేశ్వరాత్ ||
…ఓ పార్థా! ఎవడు అప్పుడు (తదా) మనస్సుతో కూడా (మనసాపి) ఎదిరించగలడు (ప్రధర్షయేత్)? అనేక రూపములు ధరించిన (బహురూపాత్), గొప్ప విలుకాడు మరియు మహేశ్వరుడైన ఆ దేవుడు (దేవాన్మహేష్వాసాత్) తప్ప (ఋతే).
స్థాతుముత్సహతే కశ్చిన్న తస్మిన్నగ్రతః స్థితే |
న హి భూతం సమం తేన త్రిషు లోకేషు విద్యతే ||
ఆయన (తస్మిన్) ఎదుట నిలిచి ఉండగా (అగ్రతః స్థితే), ఎవరైనా ఎదురు నిలిచేందుకు (స్థాతుమ్) సాహసిస్తారా (ఉత్సహతే)? ముల్లోకములలోనూ (త్రిషు లోకేషు) ఆయనతో సమానమైన (తేన సమం) ప్రాణి (భూతం) ఏదీ లేదు (న విద్యతే).
గంధేనాపి హి సంగ్రామే తస్య క్రుద్ధస్య శత్రవః |
విసంజ్ఞా హతభూయిష్ఠా వేపంతి చ పతంతి చ ||
యుద్ధంలో (సంగ్రామే) ఆయన కోపగించినప్పుడు (తస్య క్రుద్ధస్య), ఆయన దేహ గంధము చేతనే (గంధేనాపి) శత్రువులు (శత్రవః) స్పృహ కోల్పోయిన వారై (విసంజ్ఞాః), మరణించిన వారై (హతభూయిష్ఠాః), వణుకుతూ (వేపంతి) మరియు కింద పడిపోతారు (పతంతి చ).
తస్మై నమస్తు కుర్వంతో దేవాస్తిష్ఠంతి వై దివి |
యే చాన్యే మానవా లోకే యే చ స్వర్గజితో నరాః ||
ఆయనకు (తస్మై) నమస్కారము చేస్తూ (నమస్తు కుర్వంతః) ఆకాశమున (దివి) దేవతలు ఉన్నారు (దేవాః తిష్ఠంతి). అలాగే లోకములోని ఇతర మానవులు (మానవా లోకే) మరియు స్వర్గమును గెలిచిన నరులు (స్వర్గజితో నరాః) కూడా ఆయనను పూజిస్తారు.
యే భక్తా వరదం దేవం శివం రుద్రముమాపతిమ్ |
ఇహ లోకే సుఖం ప్రాప్య తే యాంతి పరమాం గతిమ్ ||
వరప్రదాత (వరదం), దేవుడు (దేవం), మంగళకరుడు (శివం), రుద్రుడు, ఉమాపతి అయిన ఆ స్వామిని సేవించే భక్తులు (యే భక్తాః), ఈ లోకంలో (ఇహ లోకే) సుఖాన్ని పొంది (సుఖం ప్రాప్య), అంతిమంగా శ్రేష్ఠమైన గతిని (పరమాం గతిమ్) పొందుతారు (యాంతి).
నమస్కురుష్వ కౌంతేయ తస్మై శాంతాయ వై సదా |
రుద్రాయ శితికంఠాయ కనిష్ఠాయ సువర్చసే ||
ఓ కుంతీ పుత్రుడా (కౌంతేయ)! ఎల్లప్పుడూ శాంత స్వరూపుడు (శాంతాయ), రుద్రుడు, నీలకంఠుడు (శితికంఠాయ), అత్యంత సూక్ష్మ రూపము కలవాడు (కనిష్ఠాయ), గొప్ప కాంతి గలవాడైన (సువర్చసే) ఆ స్వామికి ఎప్పుడూ నమస్కరించు (నమస్కురుష్వ).
కపర్దినే కరాళాయ హర్యక్ష వరదాయ చ |
యామ్యాయారక్తకేశాయ సద్వృత్తే శంకరాయ చ ||
జటాధారికి (కపర్దినే), భీకరునికి (కరాళాయ), పచ్చని కన్నులు కలవానికి (హర్యక్షాయ), వరప్రదాతకు (వరదాయ), యమ స్వరూపునికి (యామ్యాయ), ఎర్రని జుట్టు గలవానికి (ఆరక్తకేశాయ), మరియు సత్ప్రవర్తన గలవారికి సుఖాన్నిచ్చే శంకరునికి (సద్వృత్తే శంకరాయ) నమస్కరించు.
కామ్యాయ హరినేత్రాయ స్థాణవే పురుషాయ చ |
హరికేశాయ ముండాయ కనిష్ఠాయ సువర్చసే ||
కోరదగిన వానికి (కామ్యాయ), పచ్చని నేత్రములు కలవానికి (హరినేత్రాయ), స్థిరమైన వానికి (స్థాణవే), పురుష స్వరూపునికి (పురుషాయ), బంగారు కేశములు కలవానికి (హరికేశాయ), ముండీ రూపమున ఉన్నవానికి (ముండాయ), అతి సూక్ష్మునికి (కనిష్ఠాయ) మరియు గొప్ప తేజస్సు గలవానికి (సువర్చసే) నమస్కరించు.
భాస్కరాయ సుతీర్థాయ దేవదేవాయ రంహసే |
బహురూపాయ శర్వాయ ప్రియాయ ప్రియవాససే ||
భాస్కరునికి (సూర్య స్వరూపునికి), పుణ్య తీర్థ రూపమున ఉన్నవానికి (సుతీర్థాయ), దేవదేవునికి, అత్యంత వేగము కలవానికి (రంహసే), అనేక రూపములు కలవానికి (బహురూపాయ), సర్వాన్ని సంహరించే శర్వునికి, ప్రియమైన వానికి (ప్రియాయ) మరియు అందమైన వస్త్రములు ధరించువానికి (ప్రియవాససే) నమస్కారము.
ఉష్ణీషిణే సువక్త్రాయ సహస్రాక్షాయ మీఢుషే |
గిరిశాయ సుశాంతాయ పతయే చీరవాససే ||
తలపాగా ధరించినవానికి (ఉష్ణీషిణే), అందమైన ముఖము కలవానికి (సువక్త్రాయ), వేయి కన్నులు కలవానికి (సహస్రాక్షాయ), కోర్కెలు కురిపించే వానికి (మీఢుషే), పర్వతముపై నివసించేవానికి (గిరిశాయ), మిక్కిలి శాంత స్వభావునికి, అందరికీ ప్రభువుకు మరియు నార చీరలు ధరించిన వానికి (చీరవాససే) నమస్కారము.
హిరణ్యబాహవే రాజన్నుగ్రాయ పతయే దిశామ్ |
పర్జన్యపతయే చైవ భూతానాం పతయే నమః ||
బంగారు బాహువులు కలవానికి (హిరణ్యబాహవే), ఓ రాజా (అర్జునా)! ఉగ్ర స్వరూపునికి, దిక్కులకు ప్రభువుకు (పతయే దిశామ్), మేఘములకు ప్రభువుకు (పర్జన్యపతయే) మరియు ప్రాణులన్నింటికీ ప్రభువైన (భూతానాం పతయే) వానికి నమస్కారము.
వృక్షాణాం పతయే చైవ గవాం చ పతయే తథా |
వృక్షైరావృతకాయాయ సేనాన్యే మధ్యమాయ చ ||
వృక్షములకు ప్రభువైన వానికి, అట్లే ఆవులకు ప్రభువుకు (గవాం చ పతయే), వృక్షముల (ఆకుల) చేత కప్పబడిన దేహము కలవానికి (వృక్షైరావృతకాయాయ), సేనాధిపతికి (సేనాన్యే) మరియు మధ్యమ రూపమున ఉన్నవానికి నమస్కారము.
శ్రువహస్తాయ దేవాయ ధన్వినే భార్గవాయ చ |
బహురూపాయ విశ్వస్య పతయే ముంజవాససే ||
చేతిలో హోమ పాత్ర (శ్రువము) ధరించిన దేవునికి, ధనుస్సు ధరించిన వానికి (ధన్వినే), పరశురామ స్వరూపుడైన భార్గవునికి, అనేక రూపములు కలవానికి, విశ్వమునకు ప్రభువుకు (విశ్వస్య పతయే) మరియు ముంజ గడ్డితో చేసిన వస్త్రము ధరించువానికి (ముంజవాససే) నమస్కారము.
సహస్రశిరసే చైవ సహస్రనయనాయ చ |
సహస్రబాహవే చైవ సహస్రచరణాయ చ ||
వేయి శిరస్సులు కలవానికి (సహస్రశిరసే), అట్లే వేయి కన్నులు కలవానికి (సహస్రనయనాయ), వేయి బాహువులు కలవానికి (సహస్రబాహవే) మరియు వేయి పాదములు కలవానికి (సహస్రచరణాయ) నమస్కారము.
శరణం గచ్ఛ కౌంతేయ వరదం భువనేశ్వరమ్ |
ఉమాపతిం విరూపాక్షం దక్షయజ్ఞనిబర్హణమ్ ||
ఓ కుంతీ పుత్రుడా (కౌంతేయ)! వరప్రదాత, భువనేశ్వరుడు, ఉమాపతి, విరూపాక్షుడు (విషమ నేత్రములు కలవాడు) మరియు దక్షయజ్ఞాన్ని ధ్వంసం చేసినవానిని (దక్షయజ్ఞనిబర్హణమ్) శరణు వేడుము (శరణం గచ్ఛ).
ప్రజానాం పతిమవ్యగ్రం భూతానాం పతిమవ్యయమ్ |
కపర్దినం వృషావర్తం వృషనాభం వృషధ్వజమ్ ||
ప్రజలకు ప్రభువును, ఎల్లప్పుడూ స్థిరముగా ఉండేవానిని (అవ్యగ్రం), ప్రాణుల ప్రభువును, నాశనము లేనివానిని (అవ్యయమ్), జటాధారిని (కపర్దినం), ధర్మ చక్రమును తిప్పేవానిని, వృషభము వంటి నాభి కలవానిని మరియు వృషభ ధ్వజము (జెండాపై ఎద్దు గుర్తు) కలవానిని శరణు వేడుము.
వృషదర్పం వృషపతిం వృషశృంగం వృషర్షభమ్ |
వృషాంకం వృషభోదారం వృషభం వృషభేక్షణమ్ ||
వృషభము వంటి గర్వము (పరాక్రమము) కలవానిని, వృషభములకు (లేక ధర్మానికి) ప్రభువును, వృషభము వంటి శృంగములు (కొమ్ములు) కలవానిని, వృషభములలో శ్రేష్ఠుడైన వానిని, వృషభమును చిహ్నముగా గలవానిని (వృషాంకం), వృషభము వలె ఉదారుడైన వానిని, వృషభ స్వరూపుని మరియు వృషభము వంటి చూపు కలవానిని (వృషభేక్షణమ్) శరణు వేడుము.
వృషాయుధం వృషశరం వృషభూతం మహేశ్వరమ్ |
మహోదరం మహాకాయం ద్వీపిచర్మనివాసినమ్ ||
ధర్మమే ఆయుధముగా కలవానికి (వృషాయుధం), ధర్మమే బాణముగా కలవానికి (వృషశరం), ధర్మ స్వరూపుడైన (వృషభూతం) ఆ మహేశ్వరునికి, పెద్ద ఉదరము కలవానికి (మహోదరం), విశాలమైన దేహము కలవానికి (మహాకాయం) మరియు పులి చర్మమును వస్త్రముగా ధరించిన వానికి (ద్వీపిచర్మనివాసినమ్) నమస్కారము.
లోకేశం వరదం ముండం బ్రహ్మణ్యం బ్రాహ్మణప్రియమ్ |
త్రిశూలపాణిం వరదం ఖడ్గచర్మధరం శుభమ్ ||
లోకములకు ప్రభువును (లోకేశం), వరప్రదాతను, ముండీ రూపమున ఉన్నవానిని, బ్రాహ్మణ్యుని (బ్రహ్మజ్ఞాన స్వరూపుడు), బ్రాహ్మణ ప్రియుని, చేతిలో త్రిశూలము ధరించినవానిని, వరమిచ్చువానిని, ఖడ్గము-చర్మము (Shield) ధరించిన మంగళప్రదుడైన (శుభమ్) వానిని శరణు వేడుము.
పినాకినం ఖండపర్శుం లోకానాం పతిమీశ్వరమ్ | [ఖడ్గధరం]
ప్రపద్యే దేవమీశానం శరణ్యం చీరవాససమ్ ||
పినాకము అను ధనుస్సు కలవానికి (పినాకినం), గొడ్డలిని ఆయుధముగా ధరించినవానికి (ఖండపర్శుం), లోకములకు ప్రభువైన ఈశ్వరునికి, శరణు వేడదగిన (శరణ్యం) ఆ ఈశాన దేవునికి, నార చీరలు ధరించిన వానికి (చీరవాససమ్) నేను ప్రపత్తిని పొందుతున్నాను (ప్రపద్యే).
నమస్తస్మై సురేశాయ యస్య వైశ్రవణః సఖా |
సువాససే నమో నిత్యం సువ్రతాయ సుధన్వినే ||
దేవతలకు ప్రభువైన (సురేశాయ), ఎవనికైతే కుబేరుడు (వైశ్రవణః) మిత్రుడో (సఖా), అట్టివానికి నమస్కారము. మంచి వస్త్రములు ధరించువానికి (సువాససే), నిత్యునికి, శ్రేష్ఠమైన వ్రతము కలవానికి (సువ్రతాయ), మంచి ధనుస్సు కలవానికి (సుధన్వినే) నమస్కారము.
ధనుర్ధరాయ దేవయ ప్రియధన్వాయ ధన్వినే |
ధన్వంతరాయ ధనుషే ధన్వాచార్యాయ తే నమః ||
ధనుస్సును ధరించిన దేవునికి (ధనుర్ధరాయ), ధనుస్సుపై ప్రీతి కలవానికి (ప్రియధన్వాయ), విలుకాడు (ధన్వినే), ధనుస్సును వంచేవానికి (ధన్వంతరాయ), ధనుస్సు స్వరూపునికి (ధనుషే) మరియు విలువిద్యకు ఆచార్యుడైన (ధన్వాచార్యాయ) నీకు నమస్కారము.
ఉగ్రాయుధాయ దేవయ నమః సురవరాయ చ |
నమో'స్తు బహురూపాయ నమస్తే బహుధన్వినే ||
భయంకరమైన ఆయుధములు కలవానికి (ఉగ్రాయుధాయ), దేవునికి, దేవతలలో శ్రేష్ఠునికి (సురవరాయ), అనేక రూపములు కలవానికి (బహురూపాయ) మరియు అనేక ధనుస్సులు ధరించిన వానికి (బహుధన్వినే) నమస్కారము.
నమో'స్తు స్థాణవే నిత్యం నమస్తస్మై సుధన్వినే |
నమో'స్తు త్రిపురఘ్నాయ భగఘ్నాయ చ వై నమః ||
స్థిరముగా ఉండే స్థాణువుకు (స్థాణవే) నిత్యం నమస్కారము. శ్రేష్ఠమైన ధనుస్సు కలవానికి, త్రిపురాసురులను సంహరించిన వానికి (త్రిపురఘ్నాయ) మరియు భగుని కళ్లను తీసిన వానికి (భగఘ్నాయ) నిశ్చయముగా నమస్కారము.
వనస్పతీనాం పతయే నరాణాం పతయే నమః |
మాతౄణాం పతయే చైవ గణానాం పతయే నమః ||
వనస్పతులకు (చెట్లకు) ప్రభువైన వానికి, నరులకు ప్రభువుకు, మాతృకలకు (సప్తమాతృకలు) ప్రభువుకు మరియు ప్రమథ గణములకు ప్రభువైన (గణానాం పతయే) వానికి నమస్కారము.
గవాం చ పతయే నిత్యం యజ్ఞానాం పతయే నమః |
అపాం చ పతయే నిత్యం దేవానాం పతయే నమః ||
ఆవులకు ప్రభువైన వానికి, యజ్ఞములకు ప్రభువుకు, జలములకు (అపాం) ప్రభువుకు మరియు దేవతలకు ప్రభువైన (దేవానాం పతయే) వానికి నిరంతరం నమస్కారము.
పూష్ణో దంతవినాశాయ త్ర్యక్షాయ వరదాయ చ |
హరాయ నీలకంఠాయ స్వర్ణకేశాయ వై నమః ||
పూషుడనే దేవత దంతములను విరిచినవానికి (దంతవినాశాయ), మూడు కన్నులు కలవానికి (త్ర్యక్షాయ), వరప్రదాతకు, దుఃఖహరుడైన హరునికి, నీలకంఠునికి మరియు బంగారు వర్ణపు కేశములు కలవానికి (స్వర్ణకేశాయ) నిశ్చయముగా నమస్కారము.
ఇతి శ్రీమహాభారతే ద్రోణపర్వణి త్ర్యధికద్విశతో'ధ్యాయే ఈశాన స్తుతిః ||
स्तोत्रनिधि
श्री शिव स्तोत्रालु
श्लोकालु
– तात्पर्यं //
(द्रोणपर्वंलो अर्जुनुडु रात्रिपूट कललो शिवुनि दर्शिंचुकुनि, पाशुपतास्त्रान्नि पॊंदिन तर्वात, व्यासमहर्षि अर्जुनुनि वद्दकु वच्चि अतडु दर्शिंचिन आ देवुडु साक्षात्तु सृष्टिकर्त, सर्वलोकेश्वरुडैन शंकरुडे अनि विवरिस्तू चेसिन स्तुति इदि. ई स्तुतिनि पठिंचडं वल्ल मनुष्युललोनि भयं तॊलगुतुंदि, कार्यसिद्धि कलुगुतुंदि मरियु साक्षात्तु महादेवुनि रक्षण लभिस्तुंदि.)
व्यास उवाच |
प्रजापतीनां प्रथमं तेजसां पुरुषं प्रभुम् |
भुवनं भूर्भुवं देवं सर्वलोकेश्वरं प्रभुम् ||
प्रजापतुलंदरिलो मॊदटिवाडैन (प्रजापतीनां प्रथमं), तेजोमयुडैन पुरुषुनि (तेजसां पुरुषं), प्रभुवुनु, भूलोक-अंतरिक्ष लोकमुलकु देवतनु (भूर्भुवं देवं), सर्वलोकमुलकु ईश्वरुडैन आ प्रभुवुनु…
ईशानं वरदं पार्थ दृष्टवानसि शंकरम् |
तं गच्छ शरणं देवं वरदं भुवनेश्वरम् ||
…पालकुनि (ईशानं), वरमुलिच्चे शंकरुनि (वरदं शंकरम्), ओ पार्था! नीवु दर्शिंचावु (दृष्टवानसि). वरप्रदात, भुवनेश्वरुडैन आ देवुनिने (तं देवं) नीवु शरणु वेडुमु (गच्छ शरणम्).
महादेवं महात्मानमीशानं जटिलं शिवम् |
त्र्यक्षं महाभुजं रुद्रं शिखिनं चीरवाससम् ||
महादेवुनि, महात्मुनि, ईशानुनि, जटाजूटधारियैन शिवुनि (जटिलं शिवम्), मुक्कंटिनि (त्र्यक्षं), अजानुबाहुवुनु (महाभुजं), रुद्रुनि, नॆमलि पिंछमु वंटि शिख कलवानिनि (शिखिनं) मरियु नार चीरलु धरिंचिन वानिनि (चीरवाससम्)…
महादेवं हरं स्थाणुं वरदं भुवनेश्वरम् |
जगत्प्रधानमधिकं जगत्प्रीतमधीश्वरम् ||
महादेवुनि, दुःखहरुडैन हरुनि, स्थिरमैन स्थाणुवुनु, वरप्रदातनु, भुवनेश्वरुनि, जगत्तुकु प्रधानमैन वानिनि (जगत्प्रधानं), अंदरिकंटे अधिकुनि, जगत्तुपै प्रीति कलवानिनि मरियु अधीश्वरुनि (शरणु वेडुमु).
जगद्योनिं जगद्द्वीपं जयिनं जगतो गतिम् |
विश्वात्मानां विश्वसृजं विश्वमूर्तिं यशस्विनम् ||
जगत्तुकु जन्मस्थानमैन वानिनि (जगद्योनिं), संसारंलो द्वीपं वंटि वानिनि (जगद्द्वीपं), सर्वविजेतनु (जयिनं), जगत्तुकु गतियैन वानिनि, विश्वानिकि आत्मयैन वानिनि (विश्वात्मानां), विश्वसृष्टिकर्तनु, विश्वमूर्तिनि मरियु यशस्सु कलवानिनि (शरणु वेडुमु).
विश्वेश्वरं विश्वनरं कर्मणामीश्वरं प्रभुम् |
शंभुं स्वयंभुं भूतेशं भूतभव्यभवोद्भवम् ||
विश्वानिकि ईश्वरुनि, विश्वमंता व्यापिंचिन पुरुषुनि (विश्वनरं), कर्मलकु प्रभुवैन वानिनि, शंभुनि, तनकु तानुगा उद्भविंचिन स्वयंभूवुनु, प्राणुल प्रभुवुनु (भूतेशं), भूत-भविष्यत्-वर्तमान कालालकु मूलमैन वानिनि (भूतभव्यभवोद्भवम्)…
योगं योगेश्वरं सर्वं सर्वलोकेश्वरेश्वरम् |
सर्वश्रेष्ठं जगच्छ्रेष्ठं वरिष्ठं परमेष्ठिनम् ||
योग स्वरूपुनि, योगेश्वरुनि, सर्वस्वमैन वानिनि (सर्वं), सर्वलोकेश्वरुलके ईश्वरुनि, अंदरिकंटे श्रेष्ठुनि, जगत्तुलो गॊप्पवानिनि (जगच्छ्रेष्ठं), अत्यंत वरिष्ठुनि मरियु परमपदमुन उंडे परमेष्ठिनि (शरणु वेडुमु).
लोकत्रयविधातारमेकं लोकत्रयाश्रयम् |
सुदुर्जयं जगन्नाथं जन्ममृत्युजरातिगम् ||
मुल्लोकालनु सृष्टिंचिन वानिनि (लोकत्रयविधातारं), मुल्लोकालकु एकैक आधारमैन वानिनि (लोकत्रयाश्रयम्), जयिंचडानिकि वीलुकानि वानिनि (सुदुर्जयं), जगन्नाथुनि, पुट्टुक-मरणमु-मुसलितनमुलनु दाटिन वानिनि (जन्ममृत्युजरातिगम्)…
ज्ञानात्मानं ज्ञानगम्यं ज्ञानश्रेष्ठं सुदुर्विदम् |
दातारं चैव भक्तानां प्रसादविहितान् वरान् ||
ज्ञानमे स्वरूपमुगा कलवानिनि (ज्ञानात्मानं), ज्ञानमु चेत पॊंददगिन वानिनि, ज्ञानमु कलिगिन वारिलो श्रेष्ठुनि, तॆलुसुकोवडानिकि कष्टमैन वानिनि (सुदुर्विदम्) मरियु तन भक्तुलकु अनुग्रहमुतो वरमुलनु इच्चे वानिनि (शरणु वेडुमु).
तस्य पारिषदा दिव्या रूपैर्नानाविधैर्विभोः |
वामना जटिला मुंडा ह्रस्वग्रीवा महोदराः ||
आ विभुडैन शिवुनि परिवारमु (पारिषदा) दिव्यमैनदि, वारु नानाविध रूपमुलतो (रूपैर्नानाविधैः) उंटारु. कॊंदरु पॊट्टिवारु (वामना), जटलु कलवारु, गुंडु धरिंचिनवारु (मुंडा), पॊट्टि मॆडलु कलवारु (ह्रस्वग्रीवा) मरियु पॆद्द पॊट्टलु कलवारु (महोदराः) आ स्वामिनि कॊलुस्तुंटारु.
महाकाया महोत्साहा महाकर्णास्तथापरे |
अननैर्विकृतैः पादैः पार्थ वेषैश्च वैकृतैः ||
विशालमैन देहमु कलवारु (महाकाया), मिक्किलि उत्साहवंतुलु (महोत्साहा), अट्ले पॆद्द चॆवुलु कलवारु (महाकर्णाः), विकृतमैन मुखमुलु कलवारु (आननैर्विकृतैः), विंतैन पादमुलु कलवारु (पादैः), मरियु ओ पार्था! विकारमैन वेषमुलु (वेषैश्च वैकृतैः) धरिंचिन आ प्रमथ गणालचे…
ईदृशैः स महादेवः पूज्यमानो महेश्वरः |
स शिवस्तात तेजस्वी प्रसादाद्याति तेऽग्रतः ||
…अटुवंटि वारिचे पूजिंपबडुतुन्नवाडु (पूज्यमानः) आ महादेवुडु, महेश्वरुडु. ओ ताता (प्रियमैन अर्जुना)! आ शिवुडु, तेजोवंतुडु (तेजस्वी) नीपै गल अनुग्रहं वल्लने (प्रसादात्) नीकु मुंदुगा (ते अग्रतः) वॆळ्ळुचुन्नाडु.
तस्मिन् घोरे सदा पार्थ संग्रामे लोमहर्षणे |
द्रौणिकर्णकृपैर्गुप्तां महेष्वासैः प्रहारिभिः ||
ओ पार्था! भयंकरमैनदि (घोरे), ऎल्लप्पुडू रोमांचितमैनदि (लोमहर्षणे) अयिन आ युद्धंलो (संग्रामे), अश्वत्थाम, कर्णुडु मरियु कृपाचार्युलचे (द्रौणिकर्णकृपैः) रक्षिंपबडुतुन्न (गुप्ताम्), गॊप्प विलुकांड्रु (महेष्वासैः) मरियु प्रहरिंचुवारु (प्रहारिभिः) गल आ सेननु…
कस्तां सेनां तदा पार्थ मनसापि प्रधर्षयेत् |
ऋते देवान्महेष्वासाद्बहुरूपान्महेश्वरात् ||
…ओ पार्था! ऎवडु अप्पुडु (तदा) मनस्सुतो कूडा (मनसापि) ऎदिरिंचगलडु (प्रधर्षयेत्)? अनेक रूपमुलु धरिंचिन (बहुरूपात्), गॊप्प विलुकाडु मरियु महेश्वरुडैन आ देवुडु (देवान्महेष्वासात्) तप्प (ऋते).
स्थातुमुत्सहते कश्चिन्न तस्मिन्नग्रतः स्थिते |
न हि भूतं समं तेन त्रिषु लोकेषु विद्यते ||
आयन (तस्मिन्) ऎदुट निलिचि उंडगा (अग्रतः स्थिते), ऎवरैना ऎदुरु निलिचेंदुकु (स्थातुम्) साहसिस्तारा (उत्सहते)? मुल्लोकमुललोनू (त्रिषु लोकेषु) आयनतो समानमैन (तेन समं) प्राणि (भूतं) एदी लेदु (न विद्यते).
गंधेनापि हि संग्रामे तस्य क्रुद्धस्य शत्रवः |
विसंज्ञा हतभूयिष्ठा वेपंति च पतंति च ||
युद्धंलो (संग्रामे) आयन कोपगिंचिनप्पुडु (तस्य क्रुद्धस्य), आयन देह गंधमु चेतने (गंधेनापि) शत्रुवुलु (शत्रवः) स्पृह कोल्पोयिन वारै (विसंज्ञाः), मरणिंचिन वारै (हतभूयिष्ठाः), वणुकुतू (वेपंति) मरियु किंद पडिपोतारु (पतंति च).
तस्मै नमस्तु कुर्वंतो देवास्तिष्ठंति वै दिवि |
ये चान्ये मानवा लोके ये च स्वर्गजितो नराः ||
आयनकु (तस्मै) नमस्कारमु चेस्तू (नमस्तु कुर्वंतः) आकाशमुन (दिवि) देवतलु उन्नारु (देवाः तिष्ठंति). अलागे लोकमुलोनि इतर मानवुलु (मानवा लोके) मरियु स्वर्गमुनु गॆलिचिन नरुलु (स्वर्गजितो नराः) कूडा आयननु पूजिस्तारु.
ये भक्ता वरदं देवं शिवं रुद्रमुमापतिम् |
इह लोके सुखं प्राप्य ते यांति परमां गतिम् ||
वरप्रदात (वरदं), देवुडु (देवं), मंगळकरुडु (शिवं), रुद्रुडु, उमापति अयिन आ स्वामिनि सेविंचे भक्तुलु (ये भक्ताः), ई लोकंलो (इह लोके) सुखान्नि पॊंदि (सुखं प्राप्य), अंतिमंगा श्रेष्ठमैन गतिनि (परमां गतिम्) पॊंदुतारु (यांति).
नमस्कुरुष्व कौंतेय तस्मै शांताय वै सदा |
रुद्राय शितिकंठाय कनिष्ठाय सुवर्चसे ||
ओ कुंती पुत्रुडा (कौंतेय)! ऎल्लप्पुडू शांत स्वरूपुडु (शांताय), रुद्रुडु, नीलकंठुडु (शितिकंठाय), अत्यंत सूक्ष्म रूपमु कलवाडु (कनिष्ठाय), गॊप्प कांति गलवाडैन (सुवर्चसे) आ स्वामिकि ऎप्पुडू नमस्करिंचु (नमस्कुरुष्व).
कपर्दिने कराळाय हर्यक्ष वरदाय च |
याम्यायारक्तकेशाय सद्वृत्ते शंकराय च ||
जटाधारिकि (कपर्दिने), भीकरुनिकि (कराळाय), पच्चनि कन्नुलु कलवानिकि (हर्यक्षाय), वरप्रदातकु (वरदाय), यम स्वरूपुनिकि (याम्याय), ऎर्रनि जुट्टु गलवानिकि (आरक्तकेशाय), मरियु सत्प्रवर्तन गलवारिकि सुखान्निच्चे शंकरुनिकि (सद्वृत्ते शंकराय) नमस्करिंचु.
काम्याय हरिनेत्राय स्थाणवे पुरुषाय च |
हरिकेशाय मुंडाय कनिष्ठाय सुवर्चसे ||
कोरदगिन वानिकि (काम्याय), पच्चनि नेत्रमुलु कलवानिकि (हरिनेत्राय), स्थिरमैन वानिकि (स्थाणवे), पुरुष स्वरूपुनिकि (पुरुषाय), बंगारु केशमुलु कलवानिकि (हरिकेशाय), मुंडी रूपमुन उन्नवानिकि (मुंडाय), अति सूक्ष्मुनिकि (कनिष्ठाय) मरियु गॊप्प तेजस्सु गलवानिकि (सुवर्चसे) नमस्करिंचु.
भास्कराय सुतीर्थाय देवदेवाय रंहसे |
बहुरूपाय शर्वाय प्रियाय प्रियवाससे ||
भास्करुनिकि (सूर्य स्वरूपुनिकि), पुण्य तीर्थ रूपमुन उन्नवानिकि (सुतीर्थाय), देवदेवुनिकि, अत्यंत वेगमु कलवानिकि (रंहसे), अनेक रूपमुलु कलवानिकि (बहुरूपाय), सर्वान्नि संहरिंचे शर्वुनिकि, प्रियमैन वानिकि (प्रियाय) मरियु अंदमैन वस्त्रमुलु धरिंचुवानिकि (प्रियवाससे) नमस्कारमु.
उष्णीषिणे सुवक्त्राय सहस्राक्षाय मीढुषे |
गिरिशाय सुशांताय पतये चीरवाससे ||
तलपागा धरिंचिनवानिकि (उष्णीषिणे), अंदमैन मुखमु कलवानिकि (सुवक्त्राय), वेयि कन्नुलु कलवानिकि (सहस्राक्षाय), कोर्कॆलु कुरिपिंचे वानिकि (मीढुषे), पर्वतमुपै निवसिंचेवानिकि (गिरिशाय), मिक्किलि शांत स्वभावुनिकि, अंदरिकी प्रभुवुकु मरियु नार चीरलु धरिंचिन वानिकि (चीरवाससे) नमस्कारमु.
हिरण्यबाहवे राजन्नुग्राय पतये दिशाम् |
पर्जन्यपतये चैव भूतानां पतये नमः ||
बंगारु बाहुवुलु कलवानिकि (हिरण्यबाहवे), ओ राजा (अर्जुना)! उग्र स्वरूपुनिकि, दिक्कुलकु प्रभुवुकु (पतये दिशाम्), मेघमुलकु प्रभुवुकु (पर्जन्यपतये) मरियु प्राणुलन्निंटिकी प्रभुवैन (भूतानां पतये) वानिकि नमस्कारमु.
वृक्षाणां पतये चैव गवां च पतये तथा |
वृक्षैरावृतकायाय सेनान्ये मध्यमाय च ||
वृक्षमुलकु प्रभुवैन वानिकि, अट्ले आवुलकु प्रभुवुकु (गवां च पतये), वृक्षमुल (आकुल) चेत कप्पबडिन देहमु कलवानिकि (वृक्षैरावृतकायाय), सेनाधिपतिकि (सेनान्ये) मरियु मध्यम रूपमुन उन्नवानिकि नमस्कारमु.
श्रुवहस्ताय देवाय धन्विने भार्गवाय च |
बहुरूपाय विश्वस्य पतये मुंजवाससे ||
चेतिलो होम पात्र (श्रुवमु) धरिंचिन देवुनिकि, धनुस्सु धरिंचिन वानिकि (धन्विने), परशुराम स्वरूपुडैन भार्गवुनिकि, अनेक रूपमुलु कलवानिकि, विश्वमुनकु प्रभुवुकु (विश्वस्य पतये) मरियु मुंज गड्डितो चेसिन वस्त्रमु धरिंचुवानिकि (मुंजवाससे) नमस्कारमु.
सहस्रशिरसे चैव सहस्रनयनाय च |
सहस्रबाहवे चैव सहस्रचरणाय च ||
वेयि शिरस्सुलु कलवानिकि (सहस्रशिरसे), अट्ले वेयि कन्नुलु कलवानिकि (सहस्रनयनाय), वेयि बाहुवुलु कलवानिकि (सहस्रबाहवे) मरियु वेयि पादमुलु कलवानिकि (सहस्रचरणाय) नमस्कारमु.
शरणं गच्छ कौंतेय वरदं भुवनेश्वरम् |
उमापतिं विरूपाक्षं दक्षयज्ञनिबर्हणम् ||
ओ कुंती पुत्रुडा (कौंतेय)! वरप्रदात, भुवनेश्वरुडु, उमापति, विरूपाक्षुडु (विषम नेत्रमुलु कलवाडु) मरियु दक्षयज्ञान्नि ध्वंसं चेसिनवानिनि (दक्षयज्ञनिबर्हणम्) शरणु वेडुमु (शरणं गच्छ).
प्रजानां पतिमव्यग्रं भूतानां पतिमव्ययम् |
कपर्दिनं वृषावर्तं वृषनाभं वृषध्वजम् ||
प्रजलकु प्रभुवुनु, ऎल्लप्पुडू स्थिरमुगा उंडेवानिनि (अव्यग्रं), प्राणुल प्रभुवुनु, नाशनमु लेनिवानिनि (अव्ययम्), जटाधारिनि (कपर्दिनं), धर्म चक्रमुनु तिप्पेवानिनि, वृषभमु वंटि नाभि कलवानिनि मरियु वृषभ ध्वजमु (जॆंडापै ऎद्दु गुर्तु) कलवानिनि शरणु वेडुमु.
वृषदर्पं वृषपतिं वृषशृंगं वृषर्षभम् |
वृषांकं वृषभोदारं वृषभं वृषभेक्षणम् ||
वृषभमु वंटि गर्वमु (पराक्रममु) कलवानिनि, वृषभमुलकु (लेक धर्मानिकि) प्रभुवुनु, वृषभमु वंटि शृंगमुलु (कॊम्मुलु) कलवानिनि, वृषभमुललो श्रेष्ठुडैन वानिनि, वृषभमुनु चिह्नमुगा गलवानिनि (वृषांकं), वृषभमु वलॆ उदारुडैन वानिनि, वृषभ स्वरूपुनि मरियु वृषभमु वंटि चूपु कलवानिनि (वृषभेक्षणम्) शरणु वेडुमु.
वृषायुधं वृषशरं वृषभूतं महेश्वरम् |
महोदरं महाकायं द्वीपिचर्मनिवासिनम् ||
धर्ममे आयुधमुगा कलवानिकि (वृषायुधं), धर्ममे बाणमुगा कलवानिकि (वृषशरं), धर्म स्वरूपुडैन (वृषभूतं) आ महेश्वरुनिकि, पॆद्द उदरमु कलवानिकि (महोदरं), विशालमैन देहमु कलवानिकि (महाकायं) मरियु पुलि चर्ममुनु वस्त्रमुगा धरिंचिन वानिकि (द्वीपिचर्मनिवासिनम्) नमस्कारमु.
लोकेशं वरदं मुंडं ब्रह्मण्यं ब्राह्मणप्रियम् |
त्रिशूलपाणिं वरदं खड्गचर्मधरं शुभम् ||
लोकमुलकु प्रभुवुनु (लोकेशं), वरप्रदातनु, मुंडी रूपमुन उन्नवानिनि, ब्राह्मण्युनि (ब्रह्मज्ञान स्वरूपुडु), ब्राह्मण प्रियुनि, चेतिलो त्रिशूलमु धरिंचिनवानिनि, वरमिच्चुवानिनि, खड्गमु-चर्ममु (Shield) धरिंचिन मंगळप्रदुडैन (शुभम्) वानिनि शरणु वेडुमु.
पिनाकिनं खंडपर्शुं लोकानां पतिमीश्वरम् | [खड्गधरं]
प्रपद्ये देवमीशानं शरण्यं चीरवाससम् ||
पिनाकमु अनु धनुस्सु कलवानिकि (पिनाकिनं), गॊड्डलिनि आयुधमुगा धरिंचिनवानिकि (खंडपर्शुं), लोकमुलकु प्रभुवैन ईश्वरुनिकि, शरणु वेडदगिन (शरण्यं) आ ईशान देवुनिकि, नार चीरलु धरिंचिन वानिकि (चीरवाससम्) नेनु प्रपत्तिनि पॊंदुतुन्नानु (प्रपद्ये).
नमस्तस्मै सुरेशाय यस्य वैश्रवणः सखा |
सुवाससे नमो नित्यं सुव्रताय सुधन्विने ||
देवतलकु प्रभुवैन (सुरेशाय), ऎवनिकैते कुबेरुडु (वैश्रवणः) मित्रुडो (सखा), अट्टिवानिकि नमस्कारमु. मंचि वस्त्रमुलु धरिंचुवानिकि (सुवाससे), नित्युनिकि, श्रेष्ठमैन व्रतमु कलवानिकि (सुव्रताय), मंचि धनुस्सु कलवानिकि (सुधन्विने) नमस्कारमु.
धनुर्धराय देवय प्रियधन्वाय धन्विने |
धन्वंतराय धनुषे धन्वाचार्याय ते नमः ||
धनुस्सुनु धरिंचिन देवुनिकि (धनुर्धराय), धनुस्सुपै प्रीति कलवानिकि (प्रियधन्वाय), विलुकाडु (धन्विने), धनुस्सुनु वंचेवानिकि (धन्वंतराय), धनुस्सु स्वरूपुनिकि (धनुषे) मरियु विलुविद्यकु आचार्युडैन (धन्वाचार्याय) नीकु नमस्कारमु.
उग्रायुधाय देवय नमः सुरवराय च |
नमोऽस्तु बहुरूपाय नमस्ते बहुधन्विने ||
भयंकरमैन आयुधमुलु कलवानिकि (उग्रायुधाय), देवुनिकि, देवतललो श्रेष्ठुनिकि (सुरवराय), अनेक रूपमुलु कलवानिकि (बहुरूपाय) मरियु अनेक धनुस्सुलु धरिंचिन वानिकि (बहुधन्विने) नमस्कारमु.
नमोऽस्तु स्थाणवे नित्यं नमस्तस्मै सुधन्विने |
नमोऽस्तु त्रिपुरघ्नाय भगघ्नाय च वै नमः ||
स्थिरमुगा उंडे स्थाणुवुकु (स्थाणवे) नित्यं नमस्कारमु. श्रेष्ठमैन धनुस्सु कलवानिकि, त्रिपुरासुरुलनु संहरिंचिन वानिकि (त्रिपुरघ्नाय) मरियु भगुनि कळ्लनु तीसिन वानिकि (भगघ्नाय) निश्चयमुगा नमस्कारमु.
वनस्पतीनां पतये नराणां पतये नमः |
मातॄणां पतये चैव गणानां पतये नमः ||
वनस्पतुलकु (चॆट्लकु) प्रभुवैन वानिकि, नरुलकु प्रभुवुकु, मातृकलकु (सप्तमातृकलु) प्रभुवुकु मरियु प्रमथ गणमुलकु प्रभुवैन (गणानां पतये) वानिकि नमस्कारमु.
गवां च पतये नित्यं यज्ञानां पतये नमः |
अपां च पतये नित्यं देवानां पतये नमः ||
आवुलकु प्रभुवैन वानिकि, यज्ञमुलकु प्रभुवुकु, जलमुलकु (अपां) प्रभुवुकु मरियु देवतलकु प्रभुवैन (देवानां पतये) वानिकि निरंतरं नमस्कारमु.
पूष्णो दंतविनाशाय त्र्यक्षाय वरदाय च |
हराय नीलकंठाय स्वर्णकेशाय वै नमः ||
पूषुडने देवत दंतमुलनु विरिचिनवानिकि (दंतविनाशाय), मूडु कन्नुलु कलवानिकि (त्र्यक्षाय), वरप्रदातकु, दुःखहरुडैन हरुनिकि, नीलकंठुनिकि मरियु बंगारु वर्णपु केशमुलु कलवानिकि (स्वर्णकेशाय) निश्चयमुगा नमस्कारमु.
इति श्रीमहाभारते द्रोणपर्वणि त्र्यधिकद्विशतोऽध्याये ईशान स्तुतिः ||
मरिन्नि
श्री शिव स्तोत्रालु
चूडंडि.
मा प्रचुरण:
श्री बगळामुखी स्तोत्रनिधि (तात्पर्य सहितं)
प्रिंटिंगु पूर्ति अयि कॊनुगोलुकु सिद्धंगा उंदि.
स्तोत्रनिधि (तॆलुगु) वाट्साप् छानल् :
मा तॆलुगु वाट्साप् छानल् नि फालो चेयडानिकि
इक्कड क्लिक् चेयंडि
"तॆलुगु"
विप्रुलकु, द्विजुलकु विज्ञप्ति :
मंत्र अनुष्ठानं लेक नेटि कालंलो धर्माचरण क्षीणिस्तू उन्नदि. दयचेसि मीकु उपदेशं उन्न मंत्रं कनीसं लक्ष जपं चेयंडि. मीकु अतिदग्गरलो उन्न देवालयानिकि प्रतिरोजू वॆळ्ळि अक्कडि देवत मंत्रान्नि कनीसं 108 जपंचेसि, आ देवत बलान्नि वृद्धि चेयंडि. देवत अनुग्रहं उंटेने आ प्रांतंलो धर्मं वर्धिल्लुतुंदि.
तॆलुगु
śrī śiva stotrālu
ślokālu
– tātparyaṃ //
(droṇaparvaṃlo arjunuḍu rātripūṭa kalalo śivuni darśiṃcukuni, pāśupatāstrānni pòṃdina tarvāta, vyāsamaharṣi arjununi vaddaku vacci ataḍu darśiṃcina ā devuḍu sākṣāttu sṛṣṭikarta, sarvalokeśvaruḍaina śaṃkaruḍe ani vivaristū cesina stuti idi. ī stutini paṭhiṃcaḍaṃ valla manuṣyulaloni bhayaṃ tòlagutuṃdi, kāryasiddhi kalugutuṃdi mariyu sākṣāttu mahādevuni rakṣaṇa labhistuṃdi.)
vyāsa uvāca |
prajāpatīnāṃ prathamaṃ tejasāṃ puruṣaṃ prabhum |
bhuvanaṃ bhūrbhuvaṃ devaṃ sarvalokeśvaraṃ prabhum ||
prajāpatulaṃdarilo mòdaṭivāḍaina (prajāpatīnāṃ prathamaṃ), tejomayuḍaina puruṣuni (tejasāṃ puruṣaṃ), prabhuvunu, bhūloka-aṃtarikṣa lokamulaku devatanu (bhūrbhuvaṃ devaṃ), sarvalokamulaku īśvaruḍaina ā prabhuvunu…
īśānaṃ varadaṃ pārtha dṛṣṭavānasi śaṃkaram |
taṃ gaccha śaraṇaṃ devaṃ varadaṃ bhuvaneśvaram ||
…pālakuni (īśānaṃ), varamulicce śaṃkaruni (varadaṃ śaṃkaram), o pārthā! nīvu darśiṃcāvu (dṛṣṭavānasi). varapradāta, bhuvaneśvaruḍaina ā devunine (taṃ devaṃ) nīvu śaraṇu veḍumu (gaccha śaraṇam).
mahādevaṃ mahātmānamīśānaṃ jaṭilaṃ śivam |
tryakṣaṃ mahābhujaṃ rudraṃ śikhinaṃ cīravāsasam ||
mahādevuni, mahātmuni, īśānuni, jaṭājūṭadhāriyaina śivuni (jaṭilaṃ śivam), mukkaṃṭini (tryakṣaṃ), ajānubāhuvunu (mahābhujaṃ), rudruni, nèmali piṃchamu vaṃṭi śikha kalavānini (śikhinaṃ) mariyu nāra cīralu dhariṃcina vānini (cīravāsasam)…
mahādevaṃ haraṃ sthāṇuṃ varadaṃ bhuvaneśvaram |
jagatpradhānamadhikaṃ jagatprītamadhīśvaram ||
mahādevuni, duḥkhaharuḍaina haruni, sthiramaina sthāṇuvunu, varapradātanu, bhuvaneśvaruni, jagattuku pradhānamaina vānini (jagatpradhānaṃ), aṃdarikaṃṭe adhikuni, jagattupai prīti kalavānini mariyu adhīśvaruni (śaraṇu veḍumu).
jagadyoniṃ jagaddvīpaṃ jayinaṃ jagato gatim |
viśvātmānāṃ viśvasṛjaṃ viśvamūrtiṃ yaśasvinam ||
jagattuku janmasthānamaina vānini (jagadyoniṃ), saṃsāraṃlo dvīpaṃ vaṃṭi vānini (jagaddvīpaṃ), sarvavijetanu (jayinaṃ), jagattuku gatiyaina vānini, viśvāniki ātmayaina vānini (viśvātmānāṃ), viśvasṛṣṭikartanu, viśvamūrtini mariyu yaśassu kalavānini (śaraṇu veḍumu).
viśveśvaraṃ viśvanaraṃ karmaṇāmīśvaraṃ prabhum |
śaṃbhuṃ svayaṃbhuṃ bhūteśaṃ bhūtabhavyabhavodbhavam ||
viśvāniki īśvaruni, viśvamaṃtā vyāpiṃcina puruṣuni (viśvanaraṃ), karmalaku prabhuvaina vānini, śaṃbhuni, tanaku tānugā udbhaviṃcina svayaṃbhūvunu, prāṇula prabhuvunu (bhūteśaṃ), bhūta-bhaviṣyat-vartamāna kālālaku mūlamaina vānini (bhūtabhavyabhavodbhavam)…
yogaṃ yogeśvaraṃ sarvaṃ sarvalokeśvareśvaram |
sarvaśreṣṭhaṃ jagacchreṣṭhaṃ variṣṭhaṃ parameṣṭhinam ||
yoga svarūpuni, yogeśvaruni, sarvasvamaina vānini (sarvaṃ), sarvalokeśvarulake īśvaruni, aṃdarikaṃṭe śreṣṭhuni, jagattulo gòppavānini (jagacchreṣṭhaṃ), atyaṃta variṣṭhuni mariyu paramapadamuna uṃḍe parameṣṭhini (śaraṇu veḍumu).
lokatrayavidhātāramekaṃ lokatrayāśrayam |
sudurjayaṃ jagannāthaṃ janmamṛtyujarātigam ||
mullokālanu sṛṣṭiṃcina vānini (lokatrayavidhātāraṃ), mullokālaku ekaika ādhāramaina vānini (lokatrayāśrayam), jayiṃcaḍāniki vīlukāni vānini (sudurjayaṃ), jagannāthuni, puṭṭuka-maraṇamu-musalitanamulanu dāṭina vānini (janmamṛtyujarātigam)…
jñānātmānaṃ jñānagamyaṃ jñānaśreṣṭhaṃ sudurvidam |
dātāraṃ caiva bhaktānāṃ prasādavihitān varān ||
jñāname svarūpamugā kalavānini (jñānātmānaṃ), jñānamu ceta pòṃdadagina vānini, jñānamu kaligina vārilo śreṣṭhuni, tèlusukovaḍāniki kaṣṭamaina vānini (sudurvidam) mariyu tana bhaktulaku anugrahamuto varamulanu icce vānini (śaraṇu veḍumu).
tasya pāriṣadā divyā rūpairnānāvidhairvibhoḥ |
vāmanā jaṭilā muṃḍā hrasvagrīvā mahodarāḥ ||
ā vibhuḍaina śivuni parivāramu (pāriṣadā) divyamainadi, vāru nānāvidha rūpamulato (rūpairnānāvidhaiḥ) uṃṭāru. kòṃdaru pòṭṭivāru (vāmanā), jaṭalu kalavāru, guṃḍu dhariṃcinavāru (muṃḍā), pòṭṭi mèḍalu kalavāru (hrasvagrīvā) mariyu pèdda pòṭṭalu kalavāru (mahodarāḥ) ā svāmini kòlustuṃṭāru.
mahākāyā mahotsāhā mahākarṇāstathāpare |
ananairvikṛtaiḥ pādaiḥ pārtha veṣaiśca vaikṛtaiḥ ||
viśālamaina dehamu kalavāru (mahākāyā), mikkili utsāhavaṃtulu (mahotsāhā), aṭle pèdda cèvulu kalavāru (mahākarṇāḥ), vikṛtamaina mukhamulu kalavāru (ānanairvikṛtaiḥ), viṃtaina pādamulu kalavāru (pādaiḥ), mariyu o pārthā! vikāramaina veṣamulu (veṣaiśca vaikṛtaiḥ) dhariṃcina ā pramatha gaṇālace…
īdṛśaiḥ sa mahādevaḥ pūjyamāno maheśvaraḥ |
sa śivastāta tejasvī prasādādyāti te'grataḥ ||
…aṭuvaṃṭi vārice pūjiṃpabaḍutunnavāḍu (pūjyamānaḥ) ā mahādevuḍu, maheśvaruḍu. o tātā (priyamaina arjunā)! ā śivuḍu, tejovaṃtuḍu (tejasvī) nīpai gala anugrahaṃ vallane (prasādāt) nīku muṃdugā (te agrataḥ) vèḻḻucunnāḍu.
tasmin ghore sadā pārtha saṃgrāme lomaharṣaṇe |
drauṇikarṇakṛpairguptāṃ maheṣvāsaiḥ prahāribhiḥ ||
o pārthā! bhayaṃkaramainadi (ghore), èllappuḍū romāṃcitamainadi (lomaharṣaṇe) ayina ā yuddhaṃlo (saṃgrāme), aśvatthāma, karṇuḍu mariyu kṛpācāryulace (drauṇikarṇakṛpaiḥ) rakṣiṃpabaḍutunna (guptām), gòppa vilukāṃḍru (maheṣvāsaiḥ) mariyu prahariṃcuvāru (prahāribhiḥ) gala ā senanu…
kastāṃ senāṃ tadā pārtha manasāpi pradharṣayet |
ṛte devānmaheṣvāsādbahurūpānmaheśvarāt ||
…o pārthā! èvaḍu appuḍu (tadā) manassuto kūḍā (manasāpi) èdiriṃcagalaḍu (pradharṣayet)? aneka rūpamulu dhariṃcina (bahurūpāt), gòppa vilukāḍu mariyu maheśvaruḍaina ā devuḍu (devānmaheṣvāsāt) tappa (ṛte).
sthātumutsahate kaścinna tasminnagrataḥ sthite |
na hi bhūtaṃ samaṃ tena triṣu lokeṣu vidyate ||
āyana (tasmin) èduṭa nilici uṃḍagā (agrataḥ sthite), èvarainā èduru niliceṃduku (sthātum) sāhasistārā (utsahate)? mullokamulalonū (triṣu lokeṣu) āyanato samānamaina (tena samaṃ) prāṇi (bhūtaṃ) edī ledu (na vidyate).
gaṃdhenāpi hi saṃgrāme tasya kruddhasya śatravaḥ |
visaṃjñā hatabhūyiṣṭhā vepaṃti ca pataṃti ca ||
yuddhaṃlo (saṃgrāme) āyana kopagiṃcinappuḍu (tasya kruddhasya), āyana deha gaṃdhamu cetane (gaṃdhenāpi) śatruvulu (śatravaḥ) spṛha kolpoyina vārai (visaṃjñāḥ), maraṇiṃcina vārai (hatabhūyiṣṭhāḥ), vaṇukutū (vepaṃti) mariyu kiṃda paḍipotāru (pataṃti ca).
tasmai namastu kurvaṃto devāstiṣṭhaṃti vai divi |
ye cānye mānavā loke ye ca svargajito narāḥ ||
āyanaku (tasmai) namaskāramu cestū (namastu kurvaṃtaḥ) ākāśamuna (divi) devatalu unnāru (devāḥ tiṣṭhaṃti). alāge lokamuloni itara mānavulu (mānavā loke) mariyu svargamunu gèlicina narulu (svargajito narāḥ) kūḍā āyananu pūjistāru.
ye bhaktā varadaṃ devaṃ śivaṃ rudramumāpatim |
iha loke sukhaṃ prāpya te yāṃti paramāṃ gatim ||
varapradāta (varadaṃ), devuḍu (devaṃ), maṃgaḻakaruḍu (śivaṃ), rudruḍu, umāpati ayina ā svāmini seviṃce bhaktulu (ye bhaktāḥ), ī lokaṃlo (iha loke) sukhānni pòṃdi (sukhaṃ prāpya), aṃtimaṃgā śreṣṭhamaina gatini (paramāṃ gatim) pòṃdutāru (yāṃti).
namaskuruṣva kauṃteya tasmai śāṃtāya vai sadā |
rudrāya śitikaṃṭhāya kaniṣṭhāya suvarcase ||
o kuṃtī putruḍā (kauṃteya)! èllappuḍū śāṃta svarūpuḍu (śāṃtāya), rudruḍu, nīlakaṃṭhuḍu (śitikaṃṭhāya), atyaṃta sūkṣma rūpamu kalavāḍu (kaniṣṭhāya), gòppa kāṃti galavāḍaina (suvarcase) ā svāmiki èppuḍū namaskariṃcu (namaskuruṣva).
kapardine karāḻāya haryakṣa varadāya ca |
yāmyāyāraktakeśāya sadvṛtte śaṃkarāya ca ||
jaṭādhāriki (kapardine), bhīkaruniki (karāḻāya), paccani kannulu kalavāniki (haryakṣāya), varapradātaku (varadāya), yama svarūpuniki (yāmyāya), èrrani juṭṭu galavāniki (āraktakeśāya), mariyu satpravartana galavāriki sukhānnicce śaṃkaruniki (sadvṛtte śaṃkarāya) namaskariṃcu.
kāmyāya harinetrāya sthāṇave puruṣāya ca |
harikeśāya muṃḍāya kaniṣṭhāya suvarcase ||
koradagina vāniki (kāmyāya), paccani netramulu kalavāniki (harinetrāya), sthiramaina vāniki (sthāṇave), puruṣa svarūpuniki (puruṣāya), baṃgāru keśamulu kalavāniki (harikeśāya), muṃḍī rūpamuna unnavāniki (muṃḍāya), ati sūkṣmuniki (kaniṣṭhāya) mariyu gòppa tejassu galavāniki (suvarcase) namaskariṃcu.
bhāskarāya sutīrthāya devadevāya raṃhase |
bahurūpāya śarvāya priyāya priyavāsase ||
bhāskaruniki (sūrya svarūpuniki), puṇya tīrtha rūpamuna unnavāniki (sutīrthāya), devadevuniki, atyaṃta vegamu kalavāniki (raṃhase), aneka rūpamulu kalavāniki (bahurūpāya), sarvānni saṃhariṃce śarvuniki, priyamaina vāniki (priyāya) mariyu aṃdamaina vastramulu dhariṃcuvāniki (priyavāsase) namaskāramu.
uṣṇīṣiṇe suvaktrāya sahasrākṣāya mīḍhuṣe |
giriśāya suśāṃtāya pataye cīravāsase ||
talapāgā dhariṃcinavāniki (uṣṇīṣiṇe), aṃdamaina mukhamu kalavāniki (suvaktrāya), veyi kannulu kalavāniki (sahasrākṣāya), korkèlu kuripiṃce vāniki (mīḍhuṣe), parvatamupai nivasiṃcevāniki (giriśāya), mikkili śāṃta svabhāvuniki, aṃdarikī prabhuvuku mariyu nāra cīralu dhariṃcina vāniki (cīravāsase) namaskāramu.
hiraṇyabāhave rājannugrāya pataye diśām |
parjanyapataye caiva bhūtānāṃ pataye namaḥ ||
baṃgāru bāhuvulu kalavāniki (hiraṇyabāhave), o rājā (arjunā)! ugra svarūpuniki, dikkulaku prabhuvuku (pataye diśām), meghamulaku prabhuvuku (parjanyapataye) mariyu prāṇulanniṃṭikī prabhuvaina (bhūtānāṃ pataye) vāniki namaskāramu.
vṛkṣāṇāṃ pataye caiva gavāṃ ca pataye tathā |
vṛkṣairāvṛtakāyāya senānye madhyamāya ca ||
vṛkṣamulaku prabhuvaina vāniki, aṭle āvulaku prabhuvuku (gavāṃ ca pataye), vṛkṣamula (ākula) ceta kappabaḍina dehamu kalavāniki (vṛkṣairāvṛtakāyāya), senādhipatiki (senānye) mariyu madhyama rūpamuna unnavāniki namaskāramu.
śruvahastāya devāya dhanvine bhārgavāya ca |
bahurūpāya viśvasya pataye muṃjavāsase ||
cetilo homa pātra (śruvamu) dhariṃcina devuniki, dhanussu dhariṃcina vāniki (dhanvine), paraśurāma svarūpuḍaina bhārgavuniki, aneka rūpamulu kalavāniki, viśvamunaku prabhuvuku (viśvasya pataye) mariyu muṃja gaḍḍito cesina vastramu dhariṃcuvāniki (muṃjavāsase) namaskāramu.
sahasraśirase caiva sahasranayanāya ca |
sahasrabāhave caiva sahasracaraṇāya ca ||
veyi śirassulu kalavāniki (sahasraśirase), aṭle veyi kannulu kalavāniki (sahasranayanāya), veyi bāhuvulu kalavāniki (sahasrabāhave) mariyu veyi pādamulu kalavāniki (sahasracaraṇāya) namaskāramu.
śaraṇaṃ gaccha kauṃteya varadaṃ bhuvaneśvaram |
umāpatiṃ virūpākṣaṃ dakṣayajñanibarhaṇam ||
o kuṃtī putruḍā (kauṃteya)! varapradāta, bhuvaneśvaruḍu, umāpati, virūpākṣuḍu (viṣama netramulu kalavāḍu) mariyu dakṣayajñānni dhvaṃsaṃ cesinavānini (dakṣayajñanibarhaṇam) śaraṇu veḍumu (śaraṇaṃ gaccha).
prajānāṃ patimavyagraṃ bhūtānāṃ patimavyayam |
kapardinaṃ vṛṣāvartaṃ vṛṣanābhaṃ vṛṣadhvajam ||
prajalaku prabhuvunu, èllappuḍū sthiramugā uṃḍevānini (avyagraṃ), prāṇula prabhuvunu, nāśanamu lenivānini (avyayam), jaṭādhārini (kapardinaṃ), dharma cakramunu tippevānini, vṛṣabhamu vaṃṭi nābhi kalavānini mariyu vṛṣabha dhvajamu (jèṃḍāpai èddu gurtu) kalavānini śaraṇu veḍumu.
vṛṣadarpaṃ vṛṣapatiṃ vṛṣaśṛṃgaṃ vṛṣarṣabham |
vṛṣāṃkaṃ vṛṣabhodāraṃ vṛṣabhaṃ vṛṣabhekṣaṇam ||
vṛṣabhamu vaṃṭi garvamu (parākramamu) kalavānini, vṛṣabhamulaku (leka dharmāniki) prabhuvunu, vṛṣabhamu vaṃṭi śṛṃgamulu (kòmmulu) kalavānini, vṛṣabhamulalo śreṣṭhuḍaina vānini, vṛṣabhamunu cihnamugā galavānini (vṛṣāṃkaṃ), vṛṣabhamu valè udāruḍaina vānini, vṛṣabha svarūpuni mariyu vṛṣabhamu vaṃṭi cūpu kalavānini (vṛṣabhekṣaṇam) śaraṇu veḍumu.
vṛṣāyudhaṃ vṛṣaśaraṃ vṛṣabhūtaṃ maheśvaram |
mahodaraṃ mahākāyaṃ dvīpicarmanivāsinam ||
dharmame āyudhamugā kalavāniki (vṛṣāyudhaṃ), dharmame bāṇamugā kalavāniki (vṛṣaśaraṃ), dharma svarūpuḍaina (vṛṣabhūtaṃ) ā maheśvaruniki, pèdda udaramu kalavāniki (mahodaraṃ), viśālamaina dehamu kalavāniki (mahākāyaṃ) mariyu puli carmamunu vastramugā dhariṃcina vāniki (dvīpicarmanivāsinam) namaskāramu.
lokeśaṃ varadaṃ muṃḍaṃ brahmaṇyaṃ brāhmaṇapriyam |
triśūlapāṇiṃ varadaṃ khaḍgacarmadharaṃ śubham ||
lokamulaku prabhuvunu (lokeśaṃ), varapradātanu, muṃḍī rūpamuna unnavānini, brāhmaṇyuni (brahmajñāna svarūpuḍu), brāhmaṇa priyuni, cetilo triśūlamu dhariṃcinavānini, varamiccuvānini, khaḍgamu-carmamu (Shield) dhariṃcina maṃgaḻapraduḍaina (śubham) vānini śaraṇu veḍumu.
pinākinaṃ khaṃḍaparśuṃ lokānāṃ patimīśvaram | [khaḍgadharaṃ]
prapadye devamīśānaṃ śaraṇyaṃ cīravāsasam ||
pinākamu anu dhanussu kalavāniki (pinākinaṃ), gòḍḍalini āyudhamugā dhariṃcinavāniki (khaṃḍaparśuṃ), lokamulaku prabhuvaina īśvaruniki, śaraṇu veḍadagina (śaraṇyaṃ) ā īśāna devuniki, nāra cīralu dhariṃcina vāniki (cīravāsasam) nenu prapattini pòṃdutunnānu (prapadye).
namastasmai sureśāya yasya vaiśravaṇaḥ sakhā |
suvāsase namo nityaṃ suvratāya sudhanvine ||
devatalaku prabhuvaina (sureśāya), èvanikaite kuberuḍu (vaiśravaṇaḥ) mitruḍo (sakhā), aṭṭivāniki namaskāramu. maṃci vastramulu dhariṃcuvāniki (suvāsase), nityuniki, śreṣṭhamaina vratamu kalavāniki (suvratāya), maṃci dhanussu kalavāniki (sudhanvine) namaskāramu.
dhanurdharāya devaya priyadhanvāya dhanvine |
dhanvaṃtarāya dhanuṣe dhanvācāryāya te namaḥ ||
dhanussunu dhariṃcina devuniki (dhanurdharāya), dhanussupai prīti kalavāniki (priyadhanvāya), vilukāḍu (dhanvine), dhanussunu vaṃcevāniki (dhanvaṃtarāya), dhanussu svarūpuniki (dhanuṣe) mariyu viluvidyaku ācāryuḍaina (dhanvācāryāya) nīku namaskāramu.
ugrāyudhāya devaya namaḥ suravarāya ca |
namo'stu bahurūpāya namaste bahudhanvine ||
bhayaṃkaramaina āyudhamulu kalavāniki (ugrāyudhāya), devuniki, devatalalo śreṣṭhuniki (suravarāya), aneka rūpamulu kalavāniki (bahurūpāya) mariyu aneka dhanussulu dhariṃcina vāniki (bahudhanvine) namaskāramu.
namo'stu sthāṇave nityaṃ namastasmai sudhanvine |
namo'stu tripuraghnāya bhagaghnāya ca vai namaḥ ||
sthiramugā uṃḍe sthāṇuvuku (sthāṇave) nityaṃ namaskāramu. śreṣṭhamaina dhanussu kalavāniki, tripurāsurulanu saṃhariṃcina vāniki (tripuraghnāya) mariyu bhaguni kaḻlanu tīsina vāniki (bhagaghnāya) niścayamugā namaskāramu.
vanaspatīnāṃ pataye narāṇāṃ pataye namaḥ |
mātṝṇāṃ pataye caiva gaṇānāṃ pataye namaḥ ||
vanaspatulaku (cèṭlaku) prabhuvaina vāniki, narulaku prabhuvuku, mātṛkalaku (saptamātṛkalu) prabhuvuku mariyu pramatha gaṇamulaku prabhuvaina (gaṇānāṃ pataye) vāniki namaskāramu.
gavāṃ ca pataye nityaṃ yajñānāṃ pataye namaḥ |
apāṃ ca pataye nityaṃ devānāṃ pataye namaḥ ||
āvulaku prabhuvaina vāniki, yajñamulaku prabhuvuku, jalamulaku (apāṃ) prabhuvuku mariyu devatalaku prabhuvaina (devānāṃ pataye) vāniki niraṃtaraṃ namaskāramu.
pūṣṇo daṃtavināśāya tryakṣāya varadāya ca |
harāya nīlakaṃṭhāya svarṇakeśāya vai namaḥ ||
pūṣuḍane devata daṃtamulanu viricinavāniki (daṃtavināśāya), mūḍu kannulu kalavāniki (tryakṣāya), varapradātaku, duḥkhaharuḍaina haruniki, nīlakaṃṭhuniki mariyu baṃgāru varṇapu keśamulu kalavāniki (svarṇakeśāya) niścayamugā namaskāramu.
iti śrīmahābhārate droṇaparvaṇi tryadhikadviśato'dhyāye īśāna stutiḥ ||
marinni
śrī śiva stotrālu
cūḍaṃḍi.
mā pracuraṇa:
priṃṭiṃgu pūrti ayi kònugoluku siddhaṃgā uṃdi.
mā tèlugu vāṭsāp chānal ni phālo ceyaḍāniki
ikkaḍa klik ceyaṃḍi
"tèlugu"
viprulaku, dvijulaku vijñapti :
maṃtra anuṣṭhānaṃ leka neṭi kālaṃlo dharmācaraṇa kṣīṇistū unnadi. dayacesi mīku upadeśaṃ unna maṃtraṃ kanīsaṃ lakṣa japaṃ ceyaṃḍi. mīku atidaggaralo unna devālayāniki pratirojū vèḻḻi akkaḍi devata maṃtrānni kanīsaṃ 108 japaṃcesi, ā devata balānni vṛddhi ceyaṃḍi. devata anugrahaṃ uṃṭene ā prāṃtaṃlo dharmaṃ vardhillutuṃdi.
tèlugu
🕉️ పారాయణ విధానము & ఆధ్యాత్మిక ప్రాశస్త్యము (Chanting Methodology & Significance)
🪔 పారాయణ సమయము (Auspicious Chanting Time)
Best recited during Brahma Muhurta (4:00 AM – 6:00 AM) or during evening Sandhya Kaala after cleansing and lighting a traditional oil lamp (దీపారాధన).
🧘 ఆసనము & నియమములు (Posture & Focus)
Sit facing East or North on a clean woolen or cotton mat. Chant with clear pronunciation, maintaining steady rhythm and heartfelt devotion to Divinity.
Preserved across authentic palm-leaf manuscripts and classical Sanskrit traditions, this sacred hymn is revered across generations as an essential daily sadhana for spiritual seekers and householders alike.